Ranč na Červenom vrchu X Vongozero

Moji najdrahší knihomoli!

Nie nezomrela som :-) Hlásim, že žijem, a dokonca som si vymyslela novú haluz (rozumej rubriku). Zhodou okolností som naraz čítala knihy Ranč na Červenom vrchu a Vongozero, zistila som, že obe patria do rovnakej kategórie, tak som sa rozhodla  klasické recenzie vynechať a napísať článok, kde tieto dve katastrofické knihy porovnám. Prosím si potlesk za prudko vianočnú tému. Keď sa na tieto dve dielka pozrieme zo široka, sú v podstate o tom istom - na svete vypukne katastrofa a zopár preživších sa snaží dostať na bezpečné miesto. Ovšem aj taká (post)apokalyptická kniha sa dá napísať rôzne. Všakže?

Jamie McGuier - Ranč na Červenom vrchu

Katastrofický román v podaní známej autorky lepkavých kníh má dve veľké prednosti. Prvou je nespochybniteľný rozprávačský talent spisovateľky. Čitateľ sa ani chvíľočku nenudí, dej má švih a rýchly spád. V podstate je to jedna z kníh, ktoré sa čítajú sami. Druhou sú zombies. Milujem ich a práve oni rozhodli v mojej dileme, či po tomto dielku siahnuť, alebo nie. Rozsah je taký akurát, takže naozaj táto kniha dokáže byť 1-2 dňová záležitosť. Keď som ju začala čítať, prepadli ma výčitky, že som voči nej bola skeptická. Jedna z hlavných hrdinov - Scarlet - pracuje v nemocnici a je preto v centre diania v čase vypuknutia choroby. Moje nadšenie z Červeného vrchu vydržalo iba do polovice knihy. Práve vtedy sa z výborne rozbehnutého katastrofického románu, stáva postapokalyptické Beverly Hills (my, čo sme vyrastali v 90tych rokoch vieme, ostatných odkazujem na google). Bezhranične sa do niekoho zaľúbiť po dvoch dňoch spoločnej cesty autom a zahodiť kvôli tomu dlhoročný vzťah? Prečo nie? Lebo veď aj fanynky Krásnej katastrofy si museli prísť na svoje. Následne sa autorka snaží opäť naskočiť do rozbehnutého katastrofického vlaku a čím iným než tým, že pozabíja pár hlavných hrdinov. Tieto smrti sú však nelogické, chaotické a poľahky som ich zvládla aj bez vreckovky a uronenej slzy. Ak som sa niekedy hnevala na autorov The Walking dead, za to, že hlavní hrdinovia stále iba niekam putujú, tak sa im týmto ospravedlňujem. Až pri čítaní Červneného vrchu som si uvedomila, že to je vlastne dobre.

Nemôžem sa ubrániť pocitu, že prostredníctvom tejto knihy si autorka na seba uplietla bič. Ok. Zombies sú populárni. A v kurze. ALE. Už sme mali zombiekov superrýchlych, superzákerných, putujúcich na futbalový štadión, zdrojom nákazy bolo už všetko možné aj nemožné. (Prosím tí čo ste knihu čítali, dajte mi vedieť čo to malo znamenať s tým európskym vedcom? To akože on vytvoril ten vírus či čo? Nejak som mala pocit, že to nebolo dotiahnuté do konca, alebo som to nepochopila) Avšak Ranč na Červenom vrchu neprináša milovníkom oživlých mŕvol nič nové. Všetko čo nám autorka v knihe ponúka tu už bolo. No napriek tomu knihu odporúčam ako oddychovku, keďže sa číta naozaj dobre. Ak si chcete na chvíľu oddýchnuť od ťažkých tém, choďte do nej. A ak sú medzi vami fanúšikovia zombiekov - berte prosím túto knihu s rezervou :-)

Plusy/Mínusy:

+ rýchly spád deja, čítavosť,

+ ideálna na dovolenkové čítanie,

- hlúpe hlavné postavy (väčšinu by som najradšej bila, alebo pohodila zombiekom),

-  veľa, veľa, veľa patetických klišé,

- absolútne zabitý záver.

Jana Vagnerová - Vongozero

Svoju prvotinu slovenským čitateľom ponúka aj Ruska (pôvodom ale Češka) Jana Vagnerová. Katastrofa zasadená do ruského prostredia môže pôsobiť na našinca priam exoticky :-) Hlavná hrdinka Aňka žije so svojím mužom a synom v okolí Moskvy. Spočiatku len s mierným znepokojením pozoruje ako nový záhadný vírus paralyzuje hlavné ruské mesto. No v momente, kedy je na túto 13-miliónovú metropolu uvalená karanténa pochopí, že najlepším riešením bude vziať nohy na plecia, zobrať príbuzných a odísť čo najďalej od veľkých miest. Napríklad na opustené Vongozero, ukryté hlboko v neprístupnej ruskej tajge.

Vagnerovej vírus nerobí z ľudí zombies. Iba dostanú všetky príznaky chrípky, neskôr začnú vykašliavať krvavú penu a potom sa udusia. Hlavná hrdinka je žena nemnohých slov, o to väčší boj však zvádza vo svojej hlave a na novú situáciu si zvyká len veľmi ťažko. A práve vďaka nej, a majstrovstvu pani spisovateľky knihu doslova zhltnete. Avšak tiež to nie je typický katastrofický román. Autorka sa tu zameriava na psychiku postáv. Napríklad - partia ľudí sa vyberie hľadať bezpečný úkryt je námetom mnohých takýchto kníh. Ale - za akú dlhú dobu sa prejaví ponorka a vy si skočíte do vlasov? Ako si zvyknete na svet, v ktorom neexistuje žiadne súkromie? A ako dlho potrvá kým ľudia prestanú byť ľudskí, a začnú sa správať ako zvery, schopné si kvôli troche benzínu vraziť nôž do chrbta? Väčšinu knihy zaberá putovanie, čo by sa niekomu mohlo zdať nudné, avšak vďaka týmto otázkam, ktoré autorka pomedzi riadky nastoluje, budete nútení čítať stále ďalej. 

Ak výhodou "Ranča" boli zombies, tak výhodou Vongozera je to že tu nie sú. Ani upíry, mimozemšťania či iné nadpozemské postavičky. A práve vďaka tomuto pôsobí kniha neskutočne reálne, a v konečnom dôsledku z nej budete mať husiu kožu.

Plusy/Mínusy:

+ ruské prostredie,

+ uveriteľnosť a plastickosť postáv,

+ uveriteľnosť celej knihy,

+ musím sem pridať aj tú úžasnú obálku,

- ruské prostredie (je to tak, nie každému to musí byť po chuti)

- číta sa ťažšie.

Tak čo vravíte na novú rubriku? A čítali ste niektorú z kníh? Ak áno budem rada, ak sa o svoj názor na ňu podelíte. Majte sa krásne :-*