streda, 4. februára 2015

Paullina Simonsová - Medený jazdec (...všetci chcú pyžamo s Chuckom Norrisom, len Chuck Norris chce pyžamo s Táňou Metanovovou...)

Moji najdrahší knihomoli!

Tak som sa konečne prehrýzla knihou, ktorá je podľa mnohých úžasná, fenomenálna a najlepšia na svete. Ak tiež patríte ku knihomoľom, ktorí si o Medenom jazdcovi myslia niečo z vyššie uvedeného ďalej ani nečítajte! Táto recenzia totiž bude od človeka, ktorý nielenže z knihy nespadol na zadok, ale dokonca počas čítania neuronil jedinú slzu. Fuj zlá Petra!

O čo ide?
Príbeh sa odohráva počas druhej svetovej vojny a začína sa v okamihu, keď Sovietsky zväz vyhlási vojnu fašistickému Nemecku. Ústrednými postavami sú sedemnásťročná Tatiana, ktorá práve skončila školu a zamestala sa v továrni a Alexander - ruský vojak. A ako to už v poriadnych romanťárnach býva - bola to láska na prvý pohľad. A samozrejme... s jedným "malým" háčikom. Tým je Tatianina sestra Dáša - Alexandrova oficiálna priateľka. Tatiana má sestru rada a nechce ju zraniť. Táto tak troška klišeoidná zápletka má ale nezvyčajnú príchuť. Príchuť svetovej vojny.


To čo odlišuje tento román od iných je práve prostredie vojny. Keby sa Medený jazdec odohrával v inom čase, bola by z neho iba ďalšia tuctová romanťárna. Osobne historické a vojnové romány nevyhľadávam, odrádzajú ma jednak svojou častou rozťahanosťou, historickými opismi bojov atď. V Medenom jazdcovi však nič z toho nenájdete. Celý, skoro sedemstostranový, román je v podstate iba o Tatiane a Alexandrovi. Pre mnohých autorov nie je problém napísať hrubočizný román plný dejových línií a postáv, avšak ak chce autor napísať takto rozsiahlu knihu iba s dvoma dominantnými postavami, môže z toho vzniknúť problém. Aby bol takýto román pútavý, musia v prvom rade fungovať hlavné postavy. S Alexandrom som problém nemala. Je mladý, šarmantný a tak trocha tajomný príslušník Červenej armády. Hoci vo vojne bojuje na ruskej strane, pociťuje voči Sovietskemu zväzu krivdu. Kvôli tomu, ako sa Rusi zachovali k jeho rodičom, ktorí sem prišli mladí a plní ideálov, ako do svojej vysnívanej krajiny. Ak zrovna nebojuje na fronte, vymetá nevestince, popíja vodku so svojím parťákom Dmitrijom a fajčí ako Turek. Celý jeho svet sa zmení keď stretne Tatianu. Tatiana žije v malom byte spolu so starými rodičmi, rodičmi a súrodencami. Z nevinného detstva vhupne priamo do vojnového sveta. Jej rodina je partia vedľajších postáv, z ktorých vám každá jedna pôjde na nervy a budete sa Tatiane čudovať, ako to s nimi vydrží. Obzvlášť Dáša. ONA PÁLILA KNIHY! CHÁPETE TO? That Bitch... A Tatiana? Asi do polovice knihy som ju chápala a mala rada. Nevadil mi ani jej altruizmus, ktorý jej bol v pár recenziach vyčítaný. Obzvlášť keď počas blokády rozdávala jedlo. Zachovala by som sa ináč? Nie. Aby mi však hlavná hrdinka ľúbostného románu bola sympatická a fandila som jej, musí byť: nežná, ženská, musí byť dáma, občas trocha hnusoba na druhých (neasertívne chudinky ma vytáčajú), musí byť silná a schopná obetovať všetko pre svoju lásku, a hlavne musí byť UVERITEĽNÁ. (Aj vy ste postrehli, že som práve popísala Scarlett z Odviate vetrom? :-)) Tatiana spĺňala všetko (ok keď pánbožko rozdával asertivitu tak asi chýbala, ale to by som ešte s prižmúreným okom prežila). Autorka to totiž v záplave Táničkiných pozitívnych vlastností a dovedností troška prehnala, a tým pádom postava stratila na uveriteľnosti. Z chúďatka Táni sa tak stáva pravá a nefalšovaná SUPERWOMAN, ktorá si v čase bombardovania Leningradu môže sedieť v parku na lavičke a nič sa jej nestane. Dokáže na počkanie darovať liter krvi, a keď to nestačí, tak podaruje ešte. V NTS by z nej mali radosť. Ťažko zranená a v šoku dokáže naštartovať nepojazdné auto (tomu samozrejme predchádza analýza fungovania spaľovacích motorov), ba dokonca potom, čo rozanalyzuje typ motora vytiahne šitie a prešije logo Červeného kríža z jedného auto na druhé. Pár bonmotov by sa ešta našlo, ale to by už boli spoilery :-) Každopádne, Táňa je človek, pred ktorou by sa začervenal aj McGyver. Myslím, že autorke išlo o to, aby zobrazila kontrast nevinnej Táne na začiatku, a jej premenu na silnú ženu na konci. Bohužiaľ, druhá Jana Eyrová sa v tomto prípade nekoná.

Dej knihy by som rozdelila na štyri časti. Nazvime ich: úvod, blokáda, Lazarevo, a záver. Najlepšia časť bola pre mňa jednoznačne blokáda. Autorka si s takou ťažkou témou ako je obliehanie Leningradu poradila bravúrne. Výborne zobrazila každodenný život civilistov. Obyčajných ľudí, ktorí si vojnu, ako spôsob riešenia konfliktov nevybrali, a musia len znášať jej dôsledky. Jedla je čoraz menej, zima v Lenigrade býva dlhá a zásoby a prídely sa každým dňom stenšujú. Ľudia sú zúfalí. A keď už z Leningradu nie je úniku, snažia sa nasýtiť ako sa len dá. Za cenu okrádania, rabovania, a postupom času aj niečoho horšieho... Ak ste na hodinách dejepisu nedávali pozor, a o Leningradskej blokáde sa dozviete prvýraz až z Medeného jazdca, môžte zostať v šoku.
Úvod a Lazarevo sa niesli v znamení cyklického deja. Opakovať stále, stále a stále to isté a ja som si v duchu hovorila "ešte raz príď pred tú fabriku a vyhodím tú knihu von oknom". Alebo "ešte jeden idylický deň v Lazareve a budem radšej než pokračovať v čítaní, počítať kvetinky na tapete." Ďalšou vecou, čo tu nefunguje, sú rozhovory hlavných postáv. Prisahám na moju knižnicu, že stupídnejšie dialógy som v živote nečítala a tešila som sa z každej priamej reči nezačínajúcej citoslovcom och alebo ach.
Záver je taký aký je, Tánine superschopnosti sú v ňom dovedené až na vrchol (obávam sa čo by ma čakalo, keby sa rozhodnem prečítať si pokračovania).

Pre fanynky romantickej literatúry je asi Medený jazdec povinnou jazdou. Budú pri ňom plakať či tešiť sa s hlavnými hrdinami. Pre nás ostatných je to kniha, ktorá nás môže zaujať hlavne opismi druhej svetovej vojny, ktoré tu boli dokonalé. A či siahnem aj po pokračovaniach? Myslím, že nie. A čo vy a Medený jazdec? Poznáte? Milujete a mňa ste práve kvôli tejto recenzii začali nenávidieť? Dajte mi vedieť a majte krásny deň :-)

4 komentáre:

  1. Super recenzia a stotožňujem sa s tvojím názorom! :) Takto nejako som to cítila pri čítaní aj ja a som rada, že som neostala osamotená, keď som pred Medeným jadzcom nepadla na zadok. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dakujem Misi :-) Vsimam ze my dve mame dost podobny vkus na knihy ;-)

      Odstrániť
  2. Musím uznať, že recenzia bola super a trochu mi otvorila oči, pretože ja som bola jedna z tých, ktorá bola zaslepená romantikou a Alexandrom a nevnímala tieto chybičky :D Mne sa páčila (áno, aj som si porevala :D ) ale keď som vhupla do druhej knihy, všetko bolo iné a zrazu keď Táňa a Alexander neboli spolu akosi to stratilo šťavu a priznám sa, že som to nedočítala :(

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dakujem :-) Ja nad tymi pokracovaniami stale tak troska vaham... zatial si ich nechavam ulozene v tablete a uvidim ci sa ku nim niekedy dostanem

      Odstrániť