nedeľa, 15. februára 2015

Liane Moriatyová - Manželovo tajomstvo (... o tom, že karma je sviňa...)

Moji najdrahší knihomoli!


Tak som sa aj ja po dlhom čase dostala ku knihe, ktorú vy všetci už máte dávno prečítanú. Recenzie boli viac-menej pozitívne, moje očakávania preveliké a stačila mi jedna krásna sobota na to, aby som knihu zmákla. A čo si o nej myslím?



Cecilia Fitzpatricková je dokonalá matka, manželka, susedka, predavačka Tupperware sortimentu, katolíčka, gazdiná, a organizátorka. Je to práve ten typ vydatej ženy, ktoré nám slobodným a bezdetným lezú na nervy. Napriek všetkému je to ale stále žena. A preto, keď jedného dňa na povale objaví list napísaný svojím manželom, a na ktorom stojí: otvoriť len v prípade mojej smrti, zaváha. Nie však nadlho (lebo veď my ženy sme tvory od prírody zvedavé). Otvorením listu otvorí pomyselnú Pandorinu skrinku, ktorá mala navždy zostať uzamknutá a jej dokonalý život sa v okamihu zrúti. Naozaj by niektoré tajomstvá mali zostať navždy nevyrieknuté?


To, čo je predmetom listu sa dozvieme až asi po sto stranách. Tento úvod využíva autorka na zoznámenie čitateľa s prostredím predmestia Sydney, kde si ľudia vidia až do tanierov a hlavnými postavami. Okrem Cecilie tu máme ešte Tess - mladú ženu, ktorá práve zistila, že jej muž miluje jej sesternicu, a Rachel, ktorá pred mnohými rokmi za tragických okolností stratila dcéru a jediným svetlom v jej živote zostal malý vnúčik. Ak ste bystrý čitateľ (alebo priaznivec detektívok ako ja) už z tohto úvodu vám bude jasné, aké tajomstvo sa v liste ukrýva. 

V momente, keď bol obsah listu odhalený sa teda u mňa vôbec nedostavil wau efekt a myslela som, že ďalšie čítanie pre mňa už nebude mať zmysel. Ale prd. Autorka síce do listu neukryla tajomstvo, ktoré by ma posadilo na prdel, ale vzápätí nastolila množstvo otázok, ktoré stoja za zamyslenie. Nie je čierno-biele vnímanie sveta tak niekedy na škodu? Dokáže jedna mladícka "nerozvážnosť" vymazať roky šťastného manželstva? A vôbec - nie je úprimnosť vo vzťahoch tak trocha preceňovaná? Naozaj by sme svojmu partnerovi mali hovoriť všetko? Nebolo by predsa len lepšie nechať si niektoré veci pre seba?

Od knihy som čakala niečo celkom iné. Podľa anotácie a recenzií som sa tešila, že sa objavila nástupkyňa Joy Fieldingovej. Ale nie. Autorka však prišla s vynikajúcou drámou, ktorá vám zaručene ešte aj pár dní po prečítaní bude znieť v hlave. Záverom by som ešte chcela dodať - ak ste niekedy leniví čítať epilógy (mne sa to niekedy stáva) pri tejto knihe ho určite nevynechajte ;-)

6 komentárov:

  1. Mě tato kniha zaujala především díky své zvláštní obálce, ale ještě jsem se k její četbě nedostala, je toho nějak moc. Díky za pěkný článek, snad se ke knize dostanu :)
    http://milujemekihy.blogspot.cz/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ano ta obalka je naozaj krasna, mne kniha lezala doma asi pol roka pokial som sa k nej dostala takze som si tiez davala na cas :-D

      Odstrániť
  2. Pro mě tedy ten dopis byl docela velkým šokem. A také jediným překvapením v knize. Škoda, že Tě příběh tolik nezaujal. A musím souhlasit s tou spoustou otázek, které se člověku při čtení vyrojí v hlavě. Co dělat, sto lidí sto chutí :) A souhlas - epilog byl vážně krásný!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ano ano epilog to zabil uplne :-) ale kniha celkovo sa mi velmi pacila, urcite vyskusam aj ine knihy od tejto spisovatelky

      Odstrániť
  3. Epilóoooog !!! To si vystihla úplne presne, ten bol najlepší! Som rada, že ťa autorka zaujala, ja som teraz čítala niečo, čo mi tento štýl tak nejak vzdialene pripomínalo: Cesta k vykopení, skús na to mrknúť, myslím, že tá by sa ti mohla páčiť ešte viac. Od Moriarty by som si veľmi rada prečítala aj ja ešte niečo, tak snáď udrží tento dobrý štandard. Skvelá recenzia Peťka, radosť čítať !

    OdpovedaťOdstrániť