Napriek tomu, že
žáner označovaný ako „ženský román“ mi nikdy veľa nehovoril, odkedy som
objavila u maminy v knižnici Uteč Jane od Joy Fielding, začala
som túto spisovateľku a jej diela doslova hltať. Keď som sa dozvedela, že pred rokom či dvoma mala besedu v Bratislave a ja som tam nebola, skoro ma vykotilo :-0
Minulý týždeň som
sa konečne dostala po jej poslednú knihu Potok tieňov (Shadow Creek). Už na
prvých stranách ma autorka šokovala trošku drsnejším štýlom, ktorý som
u nej postrehla po prvýkrát. Podľa mňa je fajn, že skúša aj niečo iné a trocha obmieňa žáner – šablóna jej príbehov začala
byť už predsa trocha „okukaná“.
To ako autorka dokázala príbeh rozpovedať dokazuje, že je profíčka a nejakú
tú knihu má už za sebou. Potok tieňov sa veľmi dobre číta. Vlastne by sa dalo
povedať, že to je ten typ knihy, ktorú zhltnete „na posedenie“ behom jedného
dňa na pláži. Mne to trvalo 3 dni, keďže som na čítanie mala vyhradený čas len
počas cestovania autobusom :-) Dej má celkom rýchly spád, nepostrehla som žiadne "hluché" miesta, ani otravné polstranové úvahy o ničom, ktoré by ma nudili.
Takže teraz v postate rozmýšľam, čo mi na knihe vadilo, keďže sa mi po nej nedostavil žiadny wau efekt... Bude to asi tým, že v poslednom čase sa rada rozmaznávam dobrými thrilermi s rôznymi typmi vrážd a krvilačných zabijakov, takže čo sa týka tohto aspektu deja - čítala som aj lepšie. Keď som sa ale na Potok tieňov pozrela ako na typickú "fieldingovku" - nie cez paradigmu páriku uchylných kriminálnikov, ale z pohľadu matky usilujúcej sa zvládnuť pubertu svojej dcéry, blížiaci sa rozvod, a neplánovaný výlet s podivnou osádkou - tak si myslím, že Joy opäť nesklamala a jej pravidelné čitateľ
ky budú spokojné :-)
.jpg)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára