pondelok, 7. septembra 2015

Ken Follett - Pád titánov (...o tom ako som zabudla zavrieť hubu a oslintala si knihu...)

Moji najdrahší knihomoli!

Tí z vás, ktorí sa skúšajú na svet literatúry pozrieť aj z opačnej strany (nie ako čitateľ, ale skúšate publikovať aj niečo vlastné) viete, že začiatky sú ťažké. Občas nám ale svitne trocha nádeje a pri nejednej knihe, čo sa nám dostane do rúk si povieme: Super, keď niekto vydal TOTO tak potom sa už musí zadariť aj mne. Fuj zlá škodoradostná Petra... Potom však príde nejaký Ken Follett a po prečítaní jeho knihy sa vaše budúcospisovateľské ego scvrkne. Pretože tak dokonalé dielo nikdy nedokážete nepísať, a aj keď vám niečo niekedy vydajú, v súvislosti s ním budete stále len šuplikant. Ale teda čitateľský zážitok to bol famózny... :-)


Pád titanov je prvou časťou Follettovej trilógie Storočie. Kniha sleduje osudy niekoľkých rodín, ktoré síce od seba delia tisícky kilometrov, no autor napriek tomu dokáže ich osudy zvláštnym spôsobom prepletať. Postavy si žijú svoj život, riešia každodenné starosti a radosti, až pokým autor pred ne nepostaví prekážku v podobe 1. svetovej vojny.

Takto. Nemám, nemala som, a nikdy asi ani nebudem mať rada historické romány či rozsiahle rodinné ságy. A presne to Pád titanov je. A ja ju zbožňujem :-) Áno viem, že na podobné stavy sú už dnes doktori. Ken Follett sa ale pred písaním historických románov živil (a úspešne) písaním trilerov. Preto tento žáner v jeho podaní dostáva iný rozmer. Nepotrebujete sa tu prelúskavať desaťstranovými opismi katedrál, mečov a iných nepodstatných vecí. Prvá vec, čo mi napadla po dočítaní bola: Ako to do kelu ten chlap spravil, že sa to číta tak dobre? Áno presne tak - kniha sa číta v podstate sama, dej je napínavý (aj keď to nie je žiadna detektívka) a to vás stále núti otáčať stránku za stránkou, až pokým nebudete na konci.

Nemala som problém ani s veľkým počtom postáv. Síce, keď som si prečítala ich zoznam na začiatku knihy pochytila ma mierna panika, ale je pravda, že všetky majú svoje špecifiká, vďaka ktorým už po pár kapitolách zistíte kto je kto a začnete sa v deji orientovať.

Ken Follett dokázal vytvoriť majstrovské dielo. Prepletá osudy postáv od Buffalla až po ruský Sibír. Paleta hlavných hrdinov je naozaj pestrá - od predstaviteľov aristokracie na čele s grófom Fitzherbertom, Leninových boľševikov, až po washingtonský Biely dom, ktorý v tom čase obýval Woodrow Vilson. Máme tu nemeckého špióna, sufražetky, či waleských baníkov. Naozaj si tu nájdete obľúbencov, aj keby ste nechceli.

Čaro prvej časti trilógie Storočie je v tom, ako autor dokáže podať historické udalosti, nie nudným dejepiseckým spôsobom. Na jednej strane sú rešerše kvalitné a fundované (aspoň z toho čo viem posúdiť ja - nehistorik), no Follett nenudí. Jeho jedinečný rozprávačský talent robí z knihy zážitok, vďaka čomu nakopáva zadok vašim stredoškolským učiteľom dejepisu. Pretože vy nečítate o prvej svetovej vojne. Vďaka autorovi ste jej súčasťou a po prečítaní knihy budete ľutovať, že nemá ďalších 100 strán. Minimálne. Ešteže má kniha ďalšie dve pokračovania. :-)

2 komentáre:

  1. Vybehlo mi na blogu, že si pridala nový príspevok... vidím názov: Pád Titanov a už som sa tešla, že to bude nejaký namakaný peckový fantasy príbeh, ktorý čerpá z mytológie. No škoda :(:(
    Podľa toho, čo si napísala, to vyzerá aj tak dosť dobre, ale nikdy som nebola na podobné veci a neviem, či by som po piatich stranách neodpadla od nudy. :D Akosi ma nikdy nelákali príbehy, ktoré sa odohrávali počas 1. alebo 2. svetovej vojny.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mna tiez nie...ale toto sa mi paci velmi :-) Inak moj frajer si to tiez pomylil so Subojom titanov takze nie si v tom sama ;-)

      Odstrániť