štvrtok, 17. septembra 2015

Táňa Keleová - Vasilková: Čo to bude? (..o tom ako... a o čom to vlastne bolo?)

Ahojte moji najdrahší knihomoli!


Táňu Keleovú - Vasilkovú netreba predstavovať žiadnej slovenskej čitateľke. Priekopníčka slovenského ženského románu, ktorej knihy nadchli stovky čitateliek z jednoduchého dôvodu - pani Táňa píše veľmi dobre, ľahko a "čítavo". Zároveň sa mnohé Slovenky v jej knihách doslova našli. Hrdinkami príbehov, vzniknutých z jej pera, sú obyčajné ženy. Pred pár rokmi som nepoznala lepšie oddychovky ako knihy od Vasilkovej. Cez víkend som u mamči v knižnici objavila jej najnovšiu knihu Čo to bude? Tak som si spravila nostalgické :-) popoludnie aby som zistila, či sú knihy od autorky stále rovnako dobré ako pred rokmi. A výsledok?




ANOTÁCIAČo to bude? Túto otázku kladie Jana svojim zákazníčkam deň čo deň. Pracuje v kaderníctve, jej dcéra Zorka v kozmetickom salóne. Žijú vo svete bez mužov, ich dni sú naplnené hrejivosťou, vzájomnou láskou a priateľstvom, snami, ktoré nie vždy vyslovujú nahlas. Po smrti Janinej sestry Márie si Jana k sebe nasťahuje švagra a malú Sáru, svoju milovanú neter. Život mamy a dcéry sa od základu mení... a ani jedna netuší, že to je len začiatok.

Veľkou prednosťou Vasilkovej kníh sú  hrdinky, v ktorých čitateľky zväčša môžu nájsť samé seba. Normálne ženy, ktoré chodia do práce, starajú sa o deti, domácnosť a popri tom všetkom riešia svoje problémy, pred ktoré ich autorka postaví. V priebehu čítania príbehu ich mám tendenciu ľutovať, sem-tam mi ukápne slza, a v závere som sa spolu s nimi tešila z happyendu. V prípade tejto knihy som sa ale na konci tešila... že je koniec.

Hlavná hrdina príbehu - Jana - je rozvedená štyridsiatnička, ktorej altruizmus hraničí s debilitou. Najskôr si k sebe, po smrti svojej sestry, nasťahuje švagra s malou neterkou. To je ok. Postupne ale na seba začne naberať starostlivosť o malú Sáru, naivne si mysliac, že jej švagor potrebuje ešte čas na spamätanie sa zo smrti svojej ženy. Okrem toho sa jej dni skladajú z chodenia do práce, návštev mamy v sanatóriu a rozhovorov s dospelou dcérou. V tomto duchu kniha pokračuje približne do troch štvrín. Bez pointy, zápletky či sebemenšieho napätia v deji. Hlavná hrdinka nemá po celý čas "do čoho pichnúť" tak sa všetečne stará do životov ľudí okolo seba. Nielen do svojho švagra, ale aj dcéry (ktorá mi častokrát pripadala, že pobrala viac rozumu ako jej mať), či priateliek. V poslednej štvrtine autorka vnesie predsalen do deja trocha dynamiky, no zakončenie knihy je tak patetické, že ani to zďaleka presahuje všetky klišé vo všetkých knihách, čo som doteraz prečítala. 

Okrem toho ma v knihe rušili opakujúce sa slová, gramatické chyby, či nereálne dialógy. Ukážte mi jedno trojročné dieťa vyjadrujúce sa tak ako to robila malá Sára. Napriek tomu si myslím, že Vasilkovej "verní" budú z knihy nadšení. No ja dúfam, že autorkina ďalšia kniha bude lepšia. I keď... Oveľa horšia už asi ani nemôže.

2 komentáre:

  1. Mamina túto autorku čítala, keď začínala a keď to bolo také "boom". Ale vravela, že má pocit, akoby to už teraz Vasilková chrlila a chrlila, nový román je vlastne len čiernobiele vydanie tých predošlých. Ako vidím podľa tvojej recenzie, tak niečo na tom naozaj bude. Škoda.

    OdpovedaťOdstrániť